Žili raz dvaja bratia. Jeden z nich bol bohatý sedliak, nemal deti a bol veľmi lakomý. Druhý, chudobný želiar, mal jedinú dcéru a bol to veľký dobrák. Keď šlo dievčaťu na dvanásty rok, dal ju k bratovi za pastierku husí. Dva roky slúžila za stravu, po dvoch rokoch zosilnela a stala sa kravskou dievkou. “Len  [ Ďalej... ]

Mala raz jedna chudobná matka troch synov a jedno veľmi utešené dievčatko. Chlapci boli už hodní, ale dievčatko bolo ešte malé, ešte ani nebehalo, ani nevravelo. Chlapci, ako obyčajne chlapci, boli samopašní a všeteční. Ale by to bolo ešte ta ušlo, keby len neboli bývali neposlušní, bezbožní a paškrtní. Nebožiatko matka mala s nimi kríž!  [ Ďalej... ]

Jeden mlynár mal troch synov, mlyn, somára a kocúra. Synovia mleli, somár donášal obilie a odnášal múku a kocúr chytal myši. Keď mlynár zomrel, synovia si takto rozdelili dedičstvo: najstarší dostal mlyn, stredný somára a najmladší kocúra; viacej sa mu neušlo. Bol preto smutný a takto si vravel: – Ja som predsa dostal to najhoršie.  [ Ďalej... ]

Marga bola sirôtka bez otca a matky, obaja sa jej jeden za druhým na akúsi pliagu – chorobu pominuli. A ona vyrastala medzi čeľaďou na Bratislavskom hrade. Jeden jej podal kôročku, druhý jabĺčko a kuchár vše aj za varešku kaše. Či takej omrvine veľa treba? Napokon si všimla Margu hradná pani a kázala si ju  [ Ďalej... ]

Zlá macocha vyhnala Snehulienku do lesa. Tá v ňom smutná dlho blúdila, až unavená prišla k malej chalúpke. Zaklopala, ale dnu bolo ticho. Vošla teda. Na stole našla sedem misiek a v nich voňavú polievku. Hladná Snehulienka ochutnala trošku z prvej, druhej, tretej… Z každej troška. Len z poslednej, pretože bola najmenšia, zjedla všetko. Potom  [ Ďalej... ]

Za dávnych čias žila jedna macocha a mala dve dcéry, vlastnú a pastorkyňu. Mohli si všetky tri spokojne nažívať, keby macochina dievka nebola lenivá až strach. Všetkému sa prizerala so založenými rukami, iba pri teplej peci sa jej chcelo posedkávať, na priedomí presúšať alebo uhly podopierať. Obed navariť dievka veru nevedela. Ak mala chalupu oriadiť,  [ Ďalej... ]

Istý bohatý kupec vyberal sa na tovar do ďalekých-preďalekých krajín, až hen za more. “Deti moje drahé, čo vám každej doniesť mám? Vravte, vyberte si každá pre seba!” hovoril svojim trom dcéram, keď už bol hotový so všetkým na cesty. Dve staršie hneď vedeli, čo si majú vybrať, a kázali si doniesť: tá drahé šaty,  [ Ďalej... ]

V bielej murovanej chalúpke žili raz manželia. Neboli ani chudobní, ani bohatí, ale boli veľmi šťastní. Žena a muž sa zahŕňali veľkou láskou. Jeden by urobil pre druhého všetko. Raz žena pocítila, že onedlho sa jej narodí dieťa. Hneď o tom povedala mužovi a obaja oslavovali radostnú novinu po celý večer. Keď si ľahli spať,  [ Ďalej... ]

Hora horičizná, v hore horáreň a v horárni storočný horár mieša kašu. Z chalupy nevychodí, lebo nevládze, zajaca nezastrelí, lebo nevidí, už dávno, dávno oslabol mu zrak. A keď inšie nevie, aspoň kašu varí, o tom húta, že má staroby dosť a synov iba dvoch, ale ani tých niet doma, išli na jarmok kupovať nové  [ Ďalej... ]

Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ voľaraz šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka: “Povedzže mi ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu?” “Ha, najjasnejší kráľu, ja mám na deň tri groše.”  [ Ďalej... ]